Zákon o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci
Zákon o BOZP nadväzuje na VI. časť Zákonníka práce, a to § 147 až § 150, v ktorých sú ustanovené základné povinnosti zamestnávateľov, základné práva zamestnancov a spôsob kontroly v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov v tejto oblasti sú uvedené v zákone o BOZP.
Neprehliadnite
Zákon o BOZP s účinnosťou od 1. 7. 2006 zrušil pôvodný zákon č. 330/1996 Z. z. a:
• vyhlášku Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z.,
• vyhlášku Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 66/1989 Zb. na zaistenie bezpečnosti technických zariadení v jadrovej energetike v znení vyhlášky č. 31/1991 Zb.
Zákon o BOZP vytvára právnu základňu pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s princípmi Európskej únie. Ustanovuje všeobecné zásady prevencie, základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Vzťahuje sa na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. V prílohe č. 1 k zákonu o BOZP je uvedený zoznam činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, a v prílohe č. 2 druhy oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.
Zákon o BOZP kladie dôraz na uplatňovanie systémových podporných prvkov, ktorými sú inštitúty:
– zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
– komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
– preventívne a ochranné služby, ktorými sú bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba.
Povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnanca
Zamestnávateľ má povinnosť pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:
– s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
– s vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou pred nimi,
– so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca
– a ďalšími skutočnosťami súvisiacimi s BOZP a informovať najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov.
Spolupráca zamestnávateľov
Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Zmluva určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.
Poznámka
Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.
Práva zamestnanca
Podľa § 12 má zamestnanec právo:
a) prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu
Povinnosti zamestnanca vymedzuje podrobnejšie § 12 ods. 2 až ods. 5. Podľa § 17 je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik:
a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,
b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
c) nebezpečnej udalosti,
d) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie.
Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom jeho vzniku.
Zamestnávateľ je povinný:
– vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje pracovný úraz,
– po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
Neprehliadnite!
Stav pracoviska, ak ide o registrovaný pracovný úraz, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčiny vzniku takej udalosti.
– registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako 3 dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, že:
a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia je najmenej 42 dní (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu,
c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu,
– po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu príslušnému zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,
– záznam o registrovanom pracovnom úraze do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,
– zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o prijatých a vykonaných opatreniach pri závažnom pracovnom úraze, pri chorobe z povolania, pri ohrození chorobou z povolania do 8 dní odo dňa, keď podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze sa malo opatrenie vykonať,
– viesť evidenciu:
a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,
b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
c) priznaných chorôb z povolania podľa zákona o sociálnom poistení, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania,
– registrovať nebezpečné udalosti, iné úrazy, choroby z povolania, ohrozenie chorobou z povolania,
– uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze 5 rokov od vzniku tohto úrazu, rovnaká lehota 5 rokov platí aj pre evidenciu.
Spolupráca zdravotníckeho zariadenia pri pracovnom úraze
Ošetrujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie sú povinní:
– zamestnávateľovi,
– príslušnému inšpektorátu práce a
– príslušnému orgánu dozoru na požiadanie bezodkladne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz.
Neprehliadnite!
Štátny orgán, poisťovňa zriadená podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, chorobu z povolania, ohrozenie chorobou z povolania, bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie a závažnú priemyselnú haváriu, o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená. Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.
Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť
Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.
Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1 k zákonu o BOZP (napríklad zamestnávateľ vykonávajúci činnosť DM – výroba dopravných prostriedkov), môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.
Poznámka
Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený podľa § 19 ods. 3:
• vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a prerokúvať ich s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou,
• spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov. Ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
• zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom, týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a o plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení,
• predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce, alebo dozoru u zamestnávateľa.
Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, jeho oprávnenia vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.
Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi podľa § 20 ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.
Poznámka
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená:
• pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí súvisiacich s BOZP a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok,
• navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
• požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.
Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu ich oprávnenia vykonávať zamestnanci.
Preventívne a ochranné služby
Preventívne a ochranné služby sú podľa § 21 zákona o BOZP odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi. Preventívne a ochranné služby sú:
– bezpečnostno-technická služba a
– pracovná zdravotná služba.
Zamestnávateľ, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami, ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Bezpečnostno-technická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia.
Úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, samostatne vykonáva úlohy autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1, na účely získania odbornej praxe na vykonanie odbornej skúšky podľa § 24 ods. 1, avšak len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. Zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov, alebo autorizovaných bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.
Neprehliadnite!
Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi.
Jeden bezpečnostný technik musí pripadať najviac na 600 zamestnancov a ak zamestnávateľ vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1 zákona o BOZP, tak jeden autorizovaný bezpečnostný technik musí pripadať najviac na 400 zamestnancov.
Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa najmä:
– zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
– dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
– podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
– poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom najmä pri plánovaní a organizácii práce a odpočinku, pri technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie, pri ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii, vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
– zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, na opatreniach pracovnej rehabilitácie, na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
– školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
– spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,
– dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.
Úlohy pracovnej zdravotnej služby plnia odborní zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní na výkon pracovnej zdravotnej služby.
Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
Podľa § 6 ods. 10 zákona o BOZP náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci znáša zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
Neprehliadnite!
Podľa § 6 ods. 2 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov:
a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
Osobným ochranným pracovným prostriedkom sa rozumie každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.
Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov upravuje nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády“).
Poznámka
Nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z. nahradilo nariadenie vlády č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov upravovalo do 30. 6. 2006.
Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako 6 mesiacov. Uvedená úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP.
Podľa § 6 ods. 5 nariadenia vlády zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou. V prílohe č. 1 tohto nariadenia je uvedený zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov, v prílohe č. 2 zoznam nebezpečenstiev, ktoré vzhľadom na charakter ich účinkov, čas expozície a množstvo, napríklad koncentráciu alebo dávku, môžu poškodiť zdravie alebo významne obťažovať pri práci a pred ktorými sa možno chrániť osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a v prílohe č. 3 je uvedený zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, ak sa pri ich vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca.
Poznámka
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov. Sú to:
• podľa § 5 ods. 5 písm. b) osobné ochranné pracovné prostriedky, osobné hygienické prostriedky, pracovné oblečenie,
• podľa § 5 ods. 5 písm. e) rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie, preventívna zdravotná starostlivosť,
• podľa § 5 ods. 7 písm. c) nealkoholické nápoje poskytované zamestnancovi na pracovisku.
Uznaným daňovým výdavkom (nákladom) v rámci výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov aj výdavky vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.
Všetky plnenia poskytnuté zamestnávateľom nad rámec osobitných predpisov sa u zamestnanca považujú za zdaniteľný príjem a u zamestnávateľa nie sú uznaným daňovým výdavkom.
